Orfeus (Live)

Bezváhový stav čo trvá príliš dlhý čas Nenachádzam stále pevnú pôdu pod nohami Blúdim temným podsvetím a sprevádza ma chlad Vtedy keď sa bijem s tiesňou zažehnávam svoj strach piesňou Tam za riekou zvanou Styx je mŕtvych duší breh Cháron za mincu previezol ma na druhú stranu Pred troj-hlavým psom čo stráži bránu do večna Zabrnkal som na lýre, on vpustil ma, a zrazu bola tma Orfeus v podsvetí chce nájsť jej dušu nevinnú Po uhryznutí zmije už dievča smrť na jazyku má Privítal ma mocný Hádes čo ma z kostí plášť Žiadal som ho o jediné, ale on bol ako skala Máš tu niekde tú čo ľúbim tak ju prosím vráť Zabrnkal som na lýre, tie tóny roztopili čierny ľad Zjavila sa predo mnou ja chytil som jej dlaň Prepustenie z ríše mŕtvych má však malý háčik Obrátiť sa za ňou nesmiem kým prekročí prah Inak bude Eurydika už naveky blúdiť v temnotách Orfeus v podsvetí smie vrátiť jej dušu nevinnú Na svetlo tohto sveta ak túžbu prekoná Potácam sa smerom k bráne, počujem jej hlas Ako hrozne narieka a opakuje moje meno (Orfeus!) Iba kútkom oka som sa obzrel za seba A v tej chvíli objali ju sivé ruky, pohltila tma A tak sa túla sám rozkvitnutou záhradou Netuší, že občas tam zvláštne víly majú po krvi smäd Opojené vínom tančia a medzi seba do kruhu ho vťahujú Svoje telá k nemu tlačia, zmyslov ho zbavujú Vo víne topí žiaľ, necíti bolesť z rán Keď na kusy ho trhajú tie beštie bez zábran Hlava na lýre pláva dolu riekou, ale myseľ už je s ňou Hlava na lýre pláva dolu riekou, ale srdce už je s ňou